Zaujíma ma
ponuka služieb

Dostal som výzvu
– inkaso

„Vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým.

Premlčacia doba v obchodných a občianskych vzťahoch

Uplynutie času však má aj povahu významnej právnej skutočnosti, keďže môže dôjsť k zániku vymáhateľnosti práva, prípadne aj práva ako takého.

Zákon upravuje inštitúty spočívania a pretrhnutia premlčacej doby

Premlčanie

Premlčanie možno charakterizovať ako kvalifikované uplynutie zákonom stanoveného času, premlčacej doby, ktorého následkom je nemožnosť veriteľa domáhať sa premlčaného práva súdnou cestou, pokiaľ dlžník vznesie tzv. námietku premlčania. Zmyslom inštitútu premlčania je posilnenie princípu právnej istoty v právnych vzťahov, keďže „motivuje“ veriteľov, aby k uplatneniu svojho práva pristúpili včas a s dostatočnou starostlivosťou. Nejedná sa pritom o žiadnu novinku – už v rímskom práve platila zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria bdelým.

Právna úprava premlčania je osobitná pre obchodnoprávne vzťahy (v Obchodnom zákonníku) a pre občianskoprávne vzťahy (v občianskom zákonníku). Vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch sa aplikácia týchto právnych úprav môže prelínať, je posudzovaniu jednotlivých nárokov a otázke ich možného premlčania potrebné vždy venovať primeranú pozornosť.

Premlčaniu nepodliehajú všetky práva. Podľa občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva; vlastnícke právo sa nepremlčuje. Premlčaniu nebudú podliehať ani osobné (osobnostné) práva, napríklad právo na ochranu života, zdravia, občianskej a ľudskej dôstojnosti, ochranu súkromia, mena a iné.

Nepremlčujú sa ani práva z vkladov na vkladných knižkách a iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. V prípade záložných práv platí, že tieto sa nepremlčia skôr ako zabezpečená pohľadávka, čo súvisí s ich akcesorickou povahou. Podľa obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva z (obchodných) záväzkových vzťahov, s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Premlčacia doba

Premlčacia doba je zákonom stanovený časový úsek, počas ktorého sa veriteľ môže domáhať svojho práva voči dlžníkovi súdnou cestou. Rozoznávame viacero „druhov“ premlčacích dôb. Predovšetkým sa jedná o tzv. všeobecnú a osobitné premlčacie doby.

Všeobecná premlčacia doba sa uplatní všade tam, kde zákon pre určité právo neupravuje osobitnú premlčaciu dobu. Kým v prípade občianskoprávnych vzťahov je premlčacia doba 3 roky, v prípade vzťahov obchodno-právnych predstavuje 4 roky. Podľa obchodného zákonníka môže navyše strana, voči ktorej sa právo premlčuje, písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť.

Osobitnú premlčaciu dobu zákon stanovuje napríklad pre práva z prepravy (1 rok), právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (desať rokov) a iné.

Okrem toho, rozoznávame aj tzv. subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu – uvedené je typické napríklad pre náhradu škody v občianskoprávnych vzťahoch: subjektívna premlčacia doba na náhradu škody plynie od momentu, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (viaže sa teda na vedomosť konkrétneho subjektu – poškodeného),

objektívna premlčacia doba plynie od udalosti, z ktorej škoda vznikla. Konkrétne, právo na náhradu škody sa v občiansko-právnych vzťahoch premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá; najneskôr však 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (to neplatí, ak ide o škodu na zdraví).

Začiatok a trvanie premlčacej doby

Na to, aby bolo možné stanoviť, či k premlčaniu skutočne došlo, je okrem dĺžky príslušnej premlčacej doby potrebné poznať aj pravidlá súvisiace so začatím jej plynutia a trvaním. Premlčacia doba vo všeobecnosti plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Ale, napríklad pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby (typicky napríklad zodpovednosť za vady), začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.

Aby nedochádzalo k situáciám, kedy by si veriteľ síce svoje právo uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, avšak k jeho priznaniu by v dôsledku dĺžky príslušného konania došlo až po jej uplynutí, zákon upravuje inštitúty spočívania a pretrhnutia premlčacej doby. Zjednodušene platí, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (spočíva).

Ak je následne právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu právo priznané veriteľovi, premlčacia doba sa preruší (pretrhne) a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Okrem toho zákon rozoznáva špecifické prípady, kedy premlčacia doba vôbec nezačne plynúť, resp. neskončí až do okamihu stanoveného zákonom.

Následky premlčania

Premlčaním nedochádza k zániku práva ako takého, ale k zániku tzv. právneho nároku. To znamená, že samotné právo síce nezanikne, avšak oslabí sa jeho vymáhateľnosť – stáva sa z neho tzv. naturálne právo. Pokiaľ dlžník vznesie v rámci súdneho konania námietku premlčania, premlčané právo súd nemôže veriteľovi priznať. To, samozrejme, dlžníkovi nebráni, aby svoj záväzok splnil dobrovoľne – v takomto prípade by v dôsledku prijatia premlčaného záväzku na strane veriteľa nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

Je potrebné si uvedomiť, že k premlčaniu síce dochádza priamo zo zákona, avšak súd na túto právnu skutočnosť prihliadne až na námietku dlžníka vznesenú v rámci jeho procesnej obrany. Až donedávna pritom platilo, že súd na premlčanie nikdy neprihliada z úradnej povinnosti, ale len na námietku dlžníka.

Novelou zákona o ochrane spotrebiteľa však došlo k čiastočnému prelomeniu tejto zásady (pozor – len v spotrebiteľských vzťahoch a len v prospech spotrebiteľa) – orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je totiž povinný aj bez návrhu prihliadať o. i. na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ tejto skutočnosti dovolával.

Súd takisto nemusí na námietku premlčania výnimočne prihliadnuť, pokiaľ by bola v rozpore s dobrými mravmi, a to v situácii, pokiaľ by táto námietka bola výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za tejto situácie zánik nároku vymáhanej pohľadávky bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva. Treba teda rozoznávať aj to, kedy je pohľadávka premlčaná, aké sú lehoty a odkedy sa lehota počíta pri ktorých pohľadávkach.

Preklúzia

Od premlčania je potrebné odlišovať tzv. preklúziu, t. j. zánik práva v dôsledku jeho neuplatnenia v zákonom stanovenom čase. K preklúzii dochádza výlučne v prípadoch stanovených zákonom (napríklad záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy; právo na náhradu škody za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach zanikne, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel a pod.).

Na zánik práva súd prihliada aj bez návrhu, teda z úradnej povinnosti. Ak by dlžník splnil veriteľovi prekludovaný dlh, na strane veriteľa by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydanie by dlžník mohol požadovať. Prerušenie plynutia prekluzívnej doby zákon stanovuje len výnimočne (napríklad v prípade zmluvy o dielo sa, podľa občianskeho zákonníka, do záručnej doby nepočíta čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy).

Rada na záver

Plynutie času, najmä premlčanie, je aj v súčasnosti častým dôvodom neúspechu veriteľov pri uplatňovaní si svojich práv. Preto je k ochrane svojich práv vždy vhodné pristupovať v primeranom čase a dostatočne obozretne. A pokiaľ si v súvislosti s prípadným premlčaním nie ste istí, obráťte sa na odborníkov, ktorí vám neraz môžu ušetriť veľa času, námahy i prostriedkov. Ak si nie ste istí, aká je premlčacia doba pohľadávky (premlčanie pohľadávky je často riešené) a či sa treba riadiť podľa občianskeho zákonníka alebo obchodného zákonníka, odborník vám tiež vie fundovane poradiť.

Späť k článkom

CK CREDIT Slovakia, s. r. o.
Rozmarínová 11
Komárno 945 05, Slovakia

Tel. č. I.: +421 (0)35 381 32 65
Tel. č. II.: +421 (0)35 381 32 66
Mobil: +421 (0)948 086 316
Email: ckcredit@ckcredit.eu

Copyright © 2017 - 2019 CK CREDIT Slovakia, s. r. o. All Rights Reserved
Developed by MrCode.NET

 

Facebook CkCredit.sk G+ CkCredit.sk

Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. x